Beh v prírode či v hale? Ako vybrať najvhodnejšiu obuv

Beh v prírode či v hale? Ako vybrať najvhodnejšiu obuv

Beh je vynikajúci doplnok k akémukoľvek športu, no ak s ním ešte len začínate, je dobré vedieť kam sa vybrať zabehať si. Výber trasy totiž nie je taká triviálna záležitosť, akou sa zdá. Respektíve je, treba si však dávať pozor po ako povrchu beháte, aby ste si zbytočne neublížili. Veľa, predovšetkým začínajúcich bežcov, totiž prakticky nerieši po čom vlastne behá.

Beh je laikmi považovaný za letný šport, no pravda je taká, že väčšina pravidelných bežcov s ním v zime neprestáva. Dnes už je totiž veľmi ľahké premiestniť svoje bežecké aktivity z outdooru do indooru a keď sa vonku ochladí, stále je možné plynule pokračovať v tréningu. Pozrime sa preto, aké máte možnosti, ak sa rozhodnete, že vás beh bude pri cvičení sprevádzať celý rok.

Beh v prírode

Asi každý bežec, ktorý s behaním začína, si okamžite predstaví behanie na čerstvom vzduchu, v krásnej prírode, v tieni stromov. Niet sa čo čudovať, vonkajší beh vášmu zdraviu prospieva z mnohých dôvodov a slnko robí s ľuďmi zázraky. Aj v prírode sa však typy povrchov líšia.

1.      Beh po tráve

Ideál. Nič lepšie si vybrať nemôžete. Kto niekedy hral futbal na precízne zastrihnutom a udržiavanom trávniku vie o čom hovoríme. Mäkká trávnatá perina skvele tlmí akékoľvek nárazy chodidla a vaše kĺby a šľachy vôbec netrpia. Pokiaľ máte v okolí možnosť behať po tráve, neváhajte. Nevýhodou je, že po daždi je beh po tráve buď nemožný, alebo veľmi nebezpečný. Pozor, na mokrú trávu.

2.      Beh po poľnej ceste

Sem samozrejme rátame aj lesné cesty. Aj tento povrch je výborný a šetrný k vašim nohám. Najlepšie je ak je váš bežecký chodník pokrytý trochou napadaného lístia, vtedy má behanie po lesných cestách podobné účinky, ako behanie po tráve. Pozor si treba dávať na to, aby sa pod listami neskrývali korene, prípadne napadané konáre. Nie je totiž nič ľahšie, ako zakopnúť na poľnej ceste. Behajte preto s otvorenými očami a dávajte pozor, najmä na správny dopad chodidla.

3.      Škvara

Ak ste mestskí bežci, ktorí sa do lesa z rôznych dôvodov nemajú ako dostať, bude pre vás škvarový povrch darom z nebies. Najčastejšie sa vyskytuje v školských areáloch. Škvara je dostatočne mäkká a šetrná pre kĺby a zároveň nie je ako piesok, takže vás hneď neunaví. Navyše škvarové trate bývajú presne odmerané, takže si môžete aj bez hodiniek či mobilu sledovať vzdialenosť. Nevýhodou škvary je, že si nezabeháte v daždi a pokiaľ beháte na okruhu, tak v zákrutách si dosť namáhate členky, ktoré môžu hlavne na začiatku dosť bolieť.

4.      Betón a asfalt

Možno vás to pri pohľade na množstvo „parkových“ bežcov ani nenapadne, no tieto dva povrchy sa na behanie vôbec nehodia. Voľte ich iba v prípade krajnej núdze, betónu sa radšej vyhnite oblúkom. Takýto povrch je pre nohy veľmi tvrdý, čo síce znamená, že pobežíte rýchlejšie, ale opotrebovanie kĺbov, šliach a vlastne celých dolných končatín, je veľké. Málokto si tiež uvedomuje, že nie všetky chodníky nie sú rovné. Mnohé bývajú vyasfaltované pod určitým sklonom, aby na z nich odtekala voda, čo síce nevadí pri chôdzi, ale pri behaní áno a budú vás z toho poriadne bolieť svaly. Skúste sa teda asfaltu a betónu vyhýbať a ak sa to nedá, kúpte si kvalitnú športovú obuv.

Beh v hale

Indoorové behanie za tým prírodným v obľúbenosti značne zaostáva, no pokiaľ to s behom myslíte vážne, počas chladných mesiacov sa mu nevyhnete. Aj tu existuje viacero variantov, no logicky, ani jeden nie je úplne bezrizikový, preto treba voliť najmä podľa kvality povrchu, či stroja a predovšetkým, v porovnaní s behaním vonku, oveľa viac a kvalitnejšie regenerovať.

1.      Bežecký trenažér

Bežecké trenažéry už dnes má každá lepšie vybavená posilňovňa. Nebudete ich teda zložito hľadať. Aj technológia už dostatočne pokročila, takže beh na kvalitnom trenažéri už je dnes zhruba rovnako fyzicky náročný, ako beh na tvrdšej lesnej ceste. Navyše si môžete nastaviť viacero rýchlostí pásu, takže si viete vyskladať tréning, ako chcete. Nie je to úplný ideál, ale zdravie vám trenažér v žiadnom prípade neohrozí. Ak je vonku škaredo nič lepšie, nenájdete, navyše trenažér vám zmeria a ukáže všetky možné štatistiky, takže budete mať skvelý prehľad o tom, ako napredujete.

2.      Umelé povrchy

Kedysi bolo pre amatérskych bežcov prakticky nemožné sa dostať na profesionálny umelý bežecký povrch, no dnes sa už s halami s bežeckými oválmi stretnete pomerne často. Napriek tomu, že ide o špeciálne upravené povrchy, určené priamo pre behanie, rekreačným bežcom odporúčame využívať ich čo najmenej. Sú totiž tvrdé, síce nie až tak ako asfalt, no oveľa tvrdšie, ako napr. škvara. Profesionáli, ktorí na nich trénujú majú lepšiu starostlivosť a regeneráciu, na vašich nohách a kolenách, by sa však častý beh po takomto povrchu mohol nepríjemne prejaviť. Preto ich radšej voľte iba pre špecializované, napr. intervalové, tréningy.

Čo si obuť

Ľahko sa hovorí o striedaní povrchov, no predovšetkým bežci z mesta bývajú radi, ak vôbec majú kde behať. Ale aj v betónových džungliach našich sídlisk sa dá nájsť riešenie. Samozrejme máme na mysli kvalitné podkutie, teda obuv.

V prvom rade treba vedieť, že na každý povrch sa hodí niečo iné. Špeciálne trailové topánky sa hodia do lesa, ale na asfalte by sa vám v nich mohlo šmýkať. Na betóne zasa oceníte obuv s dobrým pružením. Dôležitý je aj tvar nohy. Ak sa ešte len chystáte začať behať a hľadáte si obuv, je lepšie zájsť do niektorého z obchodov s bežeckými topánkami a nechať si zmerať nohu, poradiť od predavačov a vyskúšať, čo vám naozaj sedí. Vyberajte s rozumom, topánka by vám mala vydržať minimálne jednu sezónu, tak voľte tak, aby netlačila, ani nelietala.

Tip na záver: Tu si môžete prečítať zaujímavý článok o tom kedy so športom začať a aký šport vybrať



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *