Chlieb – nedocenený, a pritom taký dôležitý
Sprevádza ľudstvo už od pradávnych čias a jeho príprava je asi taká stará ako samotné obilie. A hoci sa mu možno v súčasnosti nevenuje taká úcta, akú by si zaslúžil, vždy bol, je a bude každodennou súčasťou našich životov. Len múka, voda a trochu kvásku či droždia dokážu stvoriť niečo, čo sýti ľudstvo celé stáročia. No chlieb nie je len pokrm. Je to niečo oveľa viac!
Je to naše kultúrne dedičstvo, naše tradície, naše zrkadlo hodnôt. Možno chlieb, ktorý si dnes kúpime v supermarketoch, nie je toho celkom výstižným príkladom, je však množstvo malých poctivých pekární, ktoré túto jeho zlú reputáciu dokážu napraviť. A potom je tu ešte trend domáceho pečenia chleba.
Chlieb a jeho spoločenská hodnota
Hlavne v minulosti, keď dostatok jedla nebol až takou samozrejmosťou, bol chlieb považovaný nielen za hodnotný pokrm, ale bol aj akýmsi symbolom bohatstva, dokonca v dávnej histórii aj plnohodnotným platidlom. Každá krajina, každý národ či etnikum má svoj originálny spôsob prípravy, ale aj konzumácie chleba. No aj keď je v jeho druhoch a spôsoboch prípravy taká rôznorodosť, chlieb je vždy to, čo nesmie chýbať na žiadnom prestretom stole. Jeho takmer biblický charakter nevychádza len z modlitby „chlieb náš každodenný daj nám dnes“, ale každý kultúrny národ prechováva k chlebu, jeho príprave a samotnej konzumácii určitú úctu a pokoru.
Nič sa nevyrovná vôni čerstvo upečeného chleba
Hovorí sa, že chleba sa nedá objesť. Áno, ak je reč o kvalitnom, čerstvom a zdravom chlebe, tak je to iste veľká pravda. Už len pohľad na čerstvo upečený bochník chleba je ako terapia. Chrumkavá zlatá kôrka a pod ňou mäkká a lahodná striedka uspokoja všetky naše zmysly. Je smutné, že so stúpajúcou životnou úrovňou sa niektoré základné hodnoty a tradície našich predkov dostávajú do zabudnutia. Ako si môžu naše deti vážiť chlieb, keď ani netušia, čo všetko predchádza jeho výrobe? Keď nemali nikdy tú možnosť byť pri tom, keď sa ešte horúci vyberá z pece alebo z rúry, a keď sa už celá rodina nevie dočkať, kedy si na ňom môže pochutiť. Pretože chuti a vôni čerstvo upečeného chleba sa vyrovná len máločo!
Ak teda budeme najbližšie stáť pred regálom s čerstvo upečeným chlebom, neberme to ako samozrejmosť. To, že na našom stole nikdy chlieb nechýba, znamená, že šikovné ruky hospodárov sa celý rok snažili vypestovať dostatok obilia, aby ho pracovití mlynári zomleli na múku, z ktorej nám v skorých ranných hodinách, keď my ešte sladko spíme, napečú pekári chrumkavý a voňavý chlebík.
Výsledná cesta k chlebu je veľmi dlhá a náročná. Preto by sme si ho mali začať trochu viac vážiť a hlavne to naučme aj naše deti. Naučme ich milovať a vážiť si chlieb, správať sa k nemu s úctou a neplytvať ním, pretože od tohto „božieho daru“ v minulosti neraz záviselo prežitie celých národov. A súhrn okolností posledných týždňov a mesiacov len nasvedčuje tomu, že tieto časy možno nie sú tak nenávratne preč.