Dieťa v manželskej posteli

Dieťa v manželskej posteli

Každá mamička má množstvo predstáv, čo zaručene bude a nebude robiť pri výchove svojho dieťatka. No potom príde realita a zrazu sa prikloní aj k zavrhovaným riešeniam. Jedným z nich je napríklad aj spánok s dieťaťom.

Z kaluže do blata?

Možno sa to stalo aj vám. Prvé mesiace s bábätkom prebiehajú bez problémov. Dieťatko spinká cez deň aj v noci pekne vo svojej postieľke a budí sa iba minimálne. No potom to príde – budí sa každú chvíľu, a vy už po desiatom vyskočení z postele prestávate rátať. Ste nervózna, možno plačete alebo na maličké nakričíte, pretože vás už toľké bezsenné noci začali pomaly ničiť. Dieťa vám zaspí na rukách, no hneď ako ucíti postieľku, má oči veľké ako sova. A takto to ide celú noc dookola. To najhoršie, čo môžete urobiť, je zaspať s dieťatkom posediačky. Bolo by to preňho veľmi nebezpečné. No keďže spať potrebujete, prikloníte sa k druhej možnosti – ľahnúť si s ním do vašej postele. A tu zrazu – ticho. Vytúžený spánok sa dostavil. Áno, drobček sa párkrát zobudil, aby zistil, či je mamička pri ňom, ak je dojčený, možno sa trocha napil, ale potom v momente zaspal. Presne toto ste potrebovali! A verte či nie, možno to potrebovalo aj vaše dieťatko. Najmä v čase rastu zúbkov alebo keď sa cíti choro, je prítomnosť matky nad všetky lieky! Aký názor na to bude mať otecko? Ak vie dávať v noci pozor, či sa príliš nerozťahuje, a neprekáža mu, že si na romantiku budete musieť hľadať iný priestor, mal by to vziať pozitívne. Veď aj on uvíta v noci ticho.

Hlavne bezpečne

Mnohé deti majú z nočnej samoty doslova traumu (tma, neprítomnosť rodičov), dôsledkom čoho sa často budia s plačom. Spánok v spoločnej posteli alebo v pripojenej postieľke môže pri podobnom probléme veľmi pomôcť. Ak sú už deti väčšie, zaobstarajte im na krátky čas do spálne vlastnú posteľ. No ak už ste sa teda chtiac-nechtiac na spánok s dieťaťom dali, treba si dať pozor na pár vecí. Najlepšie by bolo, ak by spalo vo vlastnej postieľke so sklopenou bočnicou, ktorá by bola prisunutá hneď vedľa vašej postele. Tieto druhy postieľok však charakterizuje o niečo vyššia cena. Pokiaľ takúto postieľku nevlastníte a dieťa ukladáte priamo do vlastnej postele, postarajte sa o to, aby ste vy aj to maličké mali na spánok dostatok priestoru a aby mu nehrozilo udusenie – vankúšom, paplónom, vašimi vlasmi a pod. Matrac by mal byť dostatočne tvrdý a dieťatko je oblečené tak, aby sa počas spánku neprehrialo. K nemu si vždy líhajte triezvi! Odborníci nie sú proti spánku detí s rodičmi, skôr vyzdvihujú fakt, že sa tým výrazne redukuje riziko vzniku syndrómu náhleho úmrtia dojčiat a z detí vyrastajú sebavedomí jedinci.

Čas na vlastnú izbu

Najoptimálnejší čas na vlastnú izbu a spánok osamote je vraj niekedy okolo prvého roku života dieťaťa. Ak sa vám to však nepodarí, nezúfajte, všetko chce svoj čas, rovnako ako napríklad učenie na nočník. Pokiaľ má dieťa súrodenca, odchod z rodičovskej spálne môže byť začiatkom nového skvelého dobrodružstva – spoločná detská izba je veľkou motiváciou, prečo byť v noci pokojným a neplakať za rodičmi. Pomôcť môže i to, ak na dieťa ponecháte výber postele či posteľnej bielizne a postaráte sa o pevné spánkové rituály – kúpanie, rozprávky, teplé mliečko, uspávanka – a: Prídem sa pozrieť, ako spinkáš! Najskôr doprajte dieťaťu čas na izbu si zvyknúť, oveľa ľahšie mu potom bude tráviť v nej čas aj potme, v noci.