Neklaďte svoje deti na prvé miesto. Oberáte ich o energiu

Väčšina matiek má tendenciu vyslovovať dobre známu vetu: „ Žijem len pre svoje deti.“ .Spoznávate sa? Ak aj náhodou nie, iste poznáte ľudí, ktorí túto formulku často používajú. Prečo to robia? Je správne klásť svoje deti na prvé miesto a uprednostňovať ich pred svojimi vlastnými potrebami?

Centrom vesmíru ste vy sami

Mali by ste prijať fakt, že na tomto svete a v tomto živote hráte hlavnú rolu vy sami. Vy ste stredobod vesmíru a mali by ste sa tak brať. Nie partner, nie práca, ani peniaze, dokonca ani vaše deti, ale jednoducho  – vy sami. Vy ste priorita. Každý už od svojho narodenia plní na tejto planéte svoju funkciu. „Boh“ má s každým z nás osobitný plán, povedzme, že musíme napĺňať akýsi zmysel života.

Veľa z nás ani nevieme, čo to vôbec znamená a ako to treba chápať. Mylne sa domnievame, že zmyslom nášho života je mať vlastné bývanie, pekné auto a majetky. Toto všetko je však pominuteľné a život je taký krehký, že sa v priebehu sekundy dokáže zmeniť na nepoznanie, alebo úplne stratiť…

Našou hlavnou „úlohou“ je zanechať po sebe niečo. Čosi, čo zmení svet k lepšiemu a pomôže celému spoločenstvu a azda i celej planéte, či vesmíru.

Tak ako my, tak aj naše deti majú svoj vlastný život, sny, túžby, plány, presvedčenia a – svoju významnú „funkciu“. Nemali by sme ich pretvárať na svoj obraz. Sú to originálne bytosti, ktoré prišli na tento svet preto, aby nás niečo nové naučili a obdarovali nás.

Psychoterapeuti radia: nechajte ich žiť svoj život

Práve v takých rodinách, kde sú deťmi zmyslom života a celá pozornosť sa venuje práve im a vyslovene IBA im, tak namiesto vytúženého efektu – aby bolo dieťa zdravé, šťastné a spokojné, vzniká väčšinou opačný efekt. Miláčik rodiny chorľavie, trápi sa a nikto nechápe, že prečo. Avšak odpoveď je celkom jednoduchá. Deje sa to preto, lebo sa až príliš zaoberáte v myšlienkach s ním. Len, aby bol šťastný, len nech nie je chorý, len nech sa nedostane do zlej spoločnosti. Sami si to privolávate. Myšlienky a vedomie všetkých ľudí sú navzájom prepojené.

Asi to vyznie čudne, ale – starajte sa iba sami o seba. Každý vie, čo robí a čo je preňho najlepšie. Svoje deti môžeme viesť životnou cestou, pomáhať im, usmerňovať, radiť, čo je dobré a čo sa robiť nesmie. Ale spôsob si vyberajú oni. Neplňme si na nich svoje sny a nemajme privysoké nároky. Ani priveľa programu neprospieva.

Deti musia už odmalička vidieť, že aj rodič zvykne byť unavený, že aj mama môže byť smutná a že obaja z rodičov majú právo na svoje záľuby, priateľov a oddych.

Keď sú šťastní rodičia, sú šťastné aj deti. Nie sme superhrdinovia, máme svoje chyby a nehanbíme sa za ne. Je normálne, ak nezískame hneď to, po čom túžime a mali by to vedieť aj naše deti. Mali by sa naučiť, že je to v poriadku a vidieť svet taký, aký naozaj je. Nehrajme pred nimi divadlo. Oni aj tak cítia, keď niečo nie je v poriadku. Keď ste unavení, zdeptaní a máte negatívne myšlienky, prenesiete to na nich, aj keď nechcete. Potom začnú chorľavieť. Vaša negatívna energia ich oberá o tú ich.