Zakladáme kompost
Ako rýchlo dokáže vaša domácnosť zaplniť jedno vrecko v odpadkovom koši? Pokiaľ odpad poctivo separujete, jedno vrece vám zrejme vydrží aj týždeň. Stačí dávať bokom všetko papierové, sklenené, plastové a bio, a aj vy môžete pomôcť matičke Zemi udržať sa ako-tak vo forme. Aj vytvorenie kompostu v záhradke alebo rovno u vás na balkóne sa pričiní o lepšie životné prostredie.
Kompostér si vyrobíte aj kúpite
Tí, čo sú zruční, si dokážu kompostér vyrobiť aj sami. Stačí ho len postaviť v správnej výške a šírke, s dostatočným odvetraním na stanovisku, kde nie je priame slnko, a, samozrejme, treba aj vedieť, čo do kompostu patrí, a čo nie. Nádoby na kompost najčastejšie vidíme vyrobené z dreva, plastu, betónu, ale aj kovu či pletiva, príp. z ich vzájomných kombinácií. Veľkosť kompostu ovplyvňuje veľa faktorov a okrem priestoru, ktorý mu vieme obetovať, nemálo záleží aj na tom, koľko bio odpadu dokáže domácnosť vyprodukovať. Je teda jasné, že ak sa v domácnosti konzumuje veľa čerstvej zeleniny a ovocia, kompost je veľmi vítaný. Ak si ho netrúfate vyrobiť sami, nádoby na kompost, kompostéry, si viete aj kúpiť, len pozorne sledujte, či majú dostatok vhodných otvorov na zabezpečenie prúdenia vzduchu.
Čo dom a záhrada dajú
Prv ako do kompostu vhodíte prvé „produkty“ domácnosti, jeho spodok opatrite konármi, ktoré sa postarajú o priedušnosť a dobré odvádzanie vlhkosti. A potom už len vhadzujte bio odpad. Najlepšie rozsekaný alebo podrvený, navlhčený a dobre premiešaný. Keď sa ho v komposte nazbiera 20-centimetrová kopa, zasypte ju trochou hliny, ktorá okrem toho, že dokáže zadržať zápach, urýchli aj proces rozkladu. Zrelý kompost však nevznikne za mesiac. Materiál v ňom treba každé štyri týždne premiešať a prevzdušniť a približne po pol roku (ale pokojne aj po dvoch rokoch) sa môže kompost preosiať a využiť na hnojenie rastlín. Vždy dávame pozor, aby bol kompost primerane vlhký a dostatočne prevzdušnený a premiešaný, inak by mohlo dochádzať k hnilobe či vzniku plesní.
Do kompostu môžete vhodiť nespotrebovanú zhnitú zeleninu, ovocie, nefarbený kartón, kôstky, škrupiny od orechov, trus (bylinožravých zvierat), odkvitnuté časti rastliniek, listy, konáre, slamu, piliny, škrupinky od vajíčok, šupy, usadeninu z kávy. Pozor, kamene ani popol do kompostu nepatria, rovnako ani rastliny napadnuté škodcami alebo ľahko sa šíriteľná burina.
Ako vyzerá zrelý kompost
Keď do kompostu na skúšku zasejete semená rastlín, mali by vyklíčiť vo veľkom množstve a byť zdravo zelené, v opačnom prípade kompost nie je pripravený na použitie. Dobre spracovaný kompost je jemný a bez zápachu a svojou konzistenciou dokáže dobre zadržiavať vlhkosť, nevylučujúc ani fakt, že je plný výživných látok. V zime stačí jedna tenučká vrstva kompostu (asi 1 cm) ročne, a okrasné a úžitkové rastliny sa vám poďakujú skvelým výzorom a chuťou. Ak sa v komposte vyskytujú pevné častice, jednoducho ho stačí preosiať. Tak čo, idete do toho?