Kváskovanie je fenomén dnešných dní

Tiež ste mu úplne podľahli? Stále skúšate nové kombinácie, nové prísady a chute, prekonávate prvé nezdary a znova a znova sa k nemu vraciate v nádeji, že nabudúce sa to iste podarí? Áno, tušíte správne, reč je o kváskovaní – fenoméne posledných dní a týždňov.

Tento fascinujúci proces prípravy chleba, pečiva či iných najrôznejších dobrôt zachvátil nemalé množstvo slovenských žien a aj nejedného domáceho pána. Ako funguje kváskovanie a aké benefity má výsledný produkt tohto pradávneho spôsobu pečenia?

Odveká múdrosť našich predkov

Naši predkovia boli neskutočne múdri a vynaliezaví ľudia. Nielenže sa bez problémov zaobišli bez droždia, konzervačných látok, chladničky či mrazničky, ale napriek jednoduchej dobe, v akej žili, si dokázali upiecť chlieb, uskladniť mäso či zeleninu na veľmi dlhý čas. Moderný človek akosi zabudol na všetko to staré a dobré. Až okolnosti nás postupne nútia rozmýšľať a robiť veci inak, ako sme boli doteraz zvyknutí. Či už hovoríme o bio hospodárení, alebo len návratu k jednoduchej príprave jedla, čoraz viac si uvedomujeme múdrosť našich predkov. Kváskovanie patrí nepopierateľne na vrchné priečky dedičstva, ktoré nám minulé generácie zanechali.

Kváskovanie je alchýmia

Kváskovanie je spôsob prípravy cesta prirodzenou fermentáciou za prítomnosti kvásku. Kvások (či už ražný, alebo pšeničný) rozkladá štruktúru múky na oveľa jednoduchšiu a pre náš organizmus stráviteľnejšiu. Jednoducho povedané – robí za nás časť práce, ktorú by muselo vynaložiť na trávenie naše telo. Tým sa, samozrejme, pečivo či chlieb stáva pre nás stráviteľnejším, nenafukuje, neprekysľuje náš organizmus a hlavne úžasne chutí.

Nie je to však žiadna rýchlovka, proces samotnej prípravy chleba si vyžaduje svoj čas. Samotný proces sa skladá z niekoľkých fáz prípravy, kde každá má dôležitú funkciu a ani jedna sa nedá jednoducho preskočiť.

Prvá fáza spočíva v príprave štartéra z už existujúceho materského kvásku. Spravidla sa štartér necháva pracovať počas noci, pretože potrebuje dlhší čas na to, aby dosiahol požadovanú kvalitu.

Nasledujúci deň sa k nemu postupne pridáva múka, voda a ostatné prísady a vymiesi sa pevné a poddajné cesto. Cesto na chlieb sa počas 2-3 hodín párkrát preloží, čím sa stáva elastickejšie a pružnejšie. Po tomto čase sa uloží do ošatky a nechá sa výsledne nakysnúť, čo trvá tiež 2-3 hodiny v závislosti od teploty v miestnosti. Po nakysnutí sa cesto z ošatky vyklopí na plech do horúcej rúry a výsledkom je neuveriteľne voňavý, chrumkavý a hlavne oveľa zdravší kváskový chlebík.

Ak nám teda záleží na našom zdraví, na kvalite pokrmov, ktoré jeme, a na ich výslednej chuti, je najvyšší čas pustiť sa do kváskovania. Nech nás neodrádza ani čas, ani vynaložená námaha, pretože vôňu a chuť domáceho chleba prekoná len málo vecí.